Premena (2. časť)

13. kapitola

Údel svätej moci

Xanielik s parťákom Retroxom
Xanielik (vpravo) s parťákom Retroxom

Xanielik putoval v Barrens už dlhé týždne. Väčšinou ak stretol nejakú hordu, boli to len neskúsení dobroduhovia na začiatku svojej životnej cesty. A preto sa mu aj, veľmi múdro, uhýbali z pred nosa.

I keď na väčšine území Azerothu bola zima, Barrens bolo obarené teplom po celý rok. Horúci vzduch víril horizontom, keď sa človek zadíval do diaľky.

Xanielik si v prístavnom Ratchete vylihoval opretý o podstavec na ktorom oddychoval gryff. Ležal tak, aby mu gryff častým mávnutím krídel robil vánok. Slamkou popíjal drink a cítil sa uvoľnene. Až priveľmi. Potreboval nejaké vzrušo. Niečo, kde využije svoje novonadobudnuté schopnosti. Ako tak rozmýšľal čo by mohol podniknúť, podišiel k nemu akýsi rogue. Povedal mu, že patrí ku skupinke zlodejov, a radi by sa pozreli do nejakej jaskyne plnej pokladov, ale i netvorov, ktoré ich strážia. Kedže nikto z nich sa nevyznal v liečení a on už z diaľky vyzeral, že áno poprosili ho o účasť. Xanielik v tom zacítil príležitosť a prikývol.

Ešte v ten večer pokorili on a ďalší štyria zlodeji Razorfen Downs a vracali sa s tučnou korisťou naspäť k prístavu. Xanielikovi nešlo o poklady. Mal zo seba dobrý pocit. Healoval celý čas a ani teraz po niekoľkých hodinách sa necítil unavený. Spomenul si na slová svojho učiteľa o uvážlivom používaní liečivých síl. Pomyslel si, že ak by ho teraz videl, zmenil by nazor. Liečil hodiny v temných útrobách jaskynného komplexu Razorfen a aj tak mal mágiu v celom tele pripravenú k použitu.

Po ceste späť do Ratchetu už bola tma. Roguovia sa stále tešili novej výbavičke a boli vcelku hlasití. No v týchto končinách sa zväčša aj tak nebolo čoho báť. I keď je Barrens teritórium hordy, zväčša po ňom pobehujú mladší a neskúsení.

Z tmy zrazu vyletelo kladivo a vrazilo jednému zo zlodejov do hlavy. Xanielik sa rýchlo zorientoval a začal dotyčného liečiť. Pozrel sa na vôkol a nikde nikoho nebolo vidno. Už ani jeho partu zlodejov. Bolo to však preto, že ostatní sa už skryli do všadeprítomnej tmy a vyčínali, či sa objaví ten kto kladivo hodil. Xanielik dal práve do poriadku prvého omráčeného, keď z tmy v rýchlosti vybehla štíhla ale vysoká postava, spravila dva mrštné skoky, zdvihla kladivo a ihneď ním švihnla po Xanim. Rana však nedopadla, pretože už v náprahu ju z tmy pichol jeden zo zlodejov otrávenou čepeľou. Xanielik stihol postrehnúť, že otrávený útočník je krvavý elf, paladin.

Krvavý elf po vpichu skoro nemohol chodiť, no tento útok donútil druhého zo štyroch zlodejov odhaliť svoju pozíciu. V tom okamihu do neho vletela masa ohňa a plamene ho úplne pohltili. Nedokázal nič iné len zvýjať sa na zemi. Xanielik healoval ako len stačil...

Kukys a jeho parťáci
Kukys a jeho parťáci

Ohnivá masa počas letu osvetlila nie len celé miesto bitky ale i samotného útočníka, mága Sharku a jedného shamana vedľa neho. Bol to Kukys. Po Sharkovi sa vrhol tretí zo zlodejov, omráčil ho a prepichoval mágove telo neskutočne rýchlo. Keď sa mág už už mal prebudiť z omráčenia, zlodej ho okamžite vrhol do ďalšieho. Ku Kukysovi sa približoval posledný skrytý zlodej no keď už bol na dosah, Kukys sa oboma rukami napriahol, zreval a dupol do zeme. Omráčil oboch roguov nablízku. Sharku sa zatiaľ portol o kus ďalej strieľal magické strely ako na bežiacom páse. Xanielik liečil svojich zverencov tak rýchlo ako len mohol, no už začínal cítiť vyčerpanie. V tom ho zo zadu kladivom buchol elfský paladin, ktorý celý boj začal. Vrhol sa po ňom prvý zlodej, čo Xanimu dalo čas sa pozviechať a pokračovať v healovaní. Bol však prekvapený, že paladin je v plnej sile, ako by ani necítil, že pred chvíľou bol prebodaný a otrávený.

Sharku už vyzeral, že padne, vzhľadom početnosť jeho zranení, ktoré mu náhle spôsobili tretí aj štvrtý zlodej naraz. Lenže všetky sa priamo pred očami zacelili a on pokračoval v zosielaní sprchy mágie na zlodejov.

Vtedy už Xanielik hľadal, kto toto všetko spôsobuje pretože Kukys, ktorý už len celú bitku sledoval so založenými rukami, to nebol. Na vrcholku malého kopca zbadal taurenského druida menom Theodorus. Zakričal to ostatným a jeden zlodej sa k nemu rychlo a potichu blížil.

Kukys sa stále len pozeral. Xani nechápal prečo svojim spolubojovníkom nepomáha. A veľmi rýchlo pochopil. Spoza malého kopčeka, z ktorého Theodorus navrácal životnú energiu všetkým spolubojujúcim, sa objavili ďalšie dve postavy. Angar a Sorblad. Warlock a Rogue. Druhý z nich, len čo sa objavil, akoby sa rozplynul v okolnej tme. Angar zas naopak začínal žiariť fialovou energiou, ktorá otvárala portál priamo do pekiel...

Všetci štyria zlodeji aj s Xanim si uvedomili, že ak chcú prežiť musia teraz naozaj zabrať. Vtedy Sharku začal akoby vybuchovať tajomnou energiou a oslepovať i ničiť oboch jeho protivníkov. Xanielik mal čo robiť aby ich stihol udržovať pri živote a cítil ako zo seba vydáva posledné sily.

Zatiaľ prvý rogue začal pobehovať a kričať zbesilo navôkol. V jeho očiach bol cítiť strach a agóniu. Angar sa schuti zasmial a poslal Voidwalkera na lov. Posledný rogue, ktorý pomaly mieril k Theodorovi sa zrazu vynoril z tmy. No nie však kvôli svojmu výpadu. Bol omráčený z útoku Sorgblada. Vrazil mu dýku do chrbta a skopol ho na zem. Xanielik začal plošne healovať všetkých štyroch zlodejov a jeho vyčerpanie už dosahovalo maxima. Nevzdával sa.

Krvavý elfský paladin mu vrazil kladivo do brucha. Xanielik bol z toho všetkého healovania a koncentrácie akoby v tranze a priam reflexne na seba zoslal štít z čistej svätej energie ktorou neprenikne nič, čo ma v sebe náznak zla. Krvavý elf sa neprestal snažiť no štítom neprenikol ani kúzlom ani kladivom.

Akokoľvek svojich Xanielik healoval... prehrávali. Boli živý, ale nemali šancu. Jedného už takmer trhal na kusy Voidwalker, zatiaľ čo sa zvýjal bolestami na zemi a život z neho bol vyčerpávaný už len samotnou Angarovou prítomnosťou.

Ďalších dvoch Sharku spomalil a vyčaroval na jedného z nich fireball. Na druhého použil dych draka a zas sa teleportol dalej. Prvého zmenil na ovečku do druhého začal strielať fialovo-biele strely v ukrutnej rychlosti jednu za druhou.

Xanielik ešte stále healoval. Snažil sa tak, že všetky ostatné veci prestával vnímať. Prestal počuť aj vidieť. Healoval už len pocitom. Heal mu naplnil hlavu a neexistovalo už nič iné. Zlodeji ešte stále všetci žili, nikto iný by nevydržal tak dlho ich udržať pri živote.

Vtedy Kukys zvolal: „To stačí, ukončite to!“

Sharku šlahol plameňmi všade navôkol seba a obaja zlodeji nablízku padli.

Angar si niečo zamrmlal popod nos a bezstarostne mávol rukov na zlodeja, ktorý práve utekal pre Voidwalkerom. Rogue vzblkol v plameňoch, padol a zhorel na popol.

Xanielik postupne cítil smrť jedného za druhým a jeho snaha sa zvýšila na absolútnu hranicu. Posledný živý zlodej bol zrazu fit akoby mu Sorgblad poslednú minútu nerobil z chrbta ihelníček. Navyše nedaleko Xaniho vybuchlo svetlo čírej energie a na počudovanie všetkých prítomných jeden zo zlodejov vstal z mrtvých. Ihneď skočil po Kukysovi a položil mu dýku pod krk.

Angar po sorgbladovom zlodejovi hodil shadowbolt, trafil ho priamo do hlavy a v sekunde mu upiekol mozog. Xanielika prešlo mrazenie... v hlave mu znelo len „musím to dokázať... musí sa nám to podariť“... už nerozmýšľal logicky, jeho myšlienky pohlcovalo liečenie a nič iné.

Boj sa na chvíľu zastavil. Posledný zlodej držal ostrú a otrávenú dýku priamo na Kukysovom ohryzku a zvolal: „Opustite toto miesto a vášmu vodcovi sa nič nestane! Ak niekto z vás niečo skúsi je po ňom!“

Kukys však s posmechom len dodal: „Myslím, že nebude potreba niekam odchádzať chlapci.“

„Nerobím si srandu!!!“, dodal zlodej, ale to už mu čosi useklo ruku a smrtelne ho bodlo srdca. Contact sa vynoril z tmy a nevšímajúc si mŕtveho zlodeja padajúceho k zemi ihneď uprel pohľad na Xanielika - posledného žijúceho.

Toho - s pocitmi smrti posledného spoločníka - uchvátilo bezvedomie...

Kukys podišiel k jeho nevládnemu telu. Chviľku si ho prezeral. Potom sa trochu pousmial. „To je ten koho potrebujeme...“, dodal a v očiach sa mu rozžiaril plán.


späť hore