Zvrat
V noci som nemohol spať. Opretý o stenu s myšlienkou neistého cieľa som sa zapozeral na číru oblohu. Bola obsiata hviezdami, ktoré s neutuchajúcou energiou žiarili na naše životy. Akoby chceli aby sme pokračovali v našej neľahkej úlohe napriek všetkým prekážkam.
"Sú prekrásne, však?" spýtala sa ma Kirsten, ktorá sa na moje počudovanie objavila za mnou bez sebemenšieho zašuchotania. Nechápal som ako to robí a popravde ma to dosť znervózňovalo.
"Vždy mi dokážu vrátiť nádej, ktorú som cítil v detstve", odpovedal som.
"Chápem. Neber si to tak. Horda je silná, Paja to musí zdôrazniť, pretože si nemôžme dovoliť chyby. Ale viem, že je len otázkou času, keď ľudia v Stormwinde budú naozaj v bezpečí."
"Naozaj v to veríš?"
"Inak by som tu nebola", uškrnula sa. "A keď ten čas nastane. Keď ubránime Stormwind aj pred Milkou, Kukysom, Morgothom a ich posluhovačmi, nebude to len jedna výhra. Bude to znamenie, že ľudia Aliancie sa už nemusia báť! Že v najhoršom sa majú kam skryť. A to bude pre Hordu väčšia porážka než akýkoľvek počet padlých na ich strane."
Tie slová sa mi vryli do pamäti.
Ráno som sa zobudil s čistou hlavou. A nebola v nej jediná myšlienka zutekania. Bol som hrdý do akej guildy som sa dostal a rád, že ešte existujú ľudia, ktorí veria.
Pri odchode...
Za pár minút som si pobalil veci a kedže niektorí ešte spali, šiel som zistiť kedy vyrazí najbližšia loď do Auberdine. Do pol hodiny všetci povstávali a mohlo sa ísť na loď. Plavba netrvala ani dve minúty. Vtedy som si uvedomil, ako som bol celý môj doterajší život blízko k dobrodružstvám a ani som o tom nevedel. Z Auberdine sme sa vybrali na juh.
Paja, Kirsten, Erythen, Rutek, Jeepers, Gimli, Vetva, Killbob a Cedrix prechádzali územím Darkshore na juh smerom k Astranaaru. Paji išlo aj o to, aby nováčikovia v guilde spoznali postupne celý Azeroth a zároveň sa zlepšili v boji. Dlhší plán bol taký, že sa postupne dostaneme až na východné pobrežie Kalimdoru. Hovorila niečo o prístave Ratchet, tak možno sme mali namierené tam, ale nám to bolo v podstate jedno. Boli sme radi, že konečne kráčame smerom k dobrodužstvám.
Cesta ubiehala rýchlo. Kirsten sa bavila s Pajou a obaja mali vážny výraz v tvári. Zato Rutek, Jeepers a Gimli sa usmievali od ucha k uchu. Ako skoro všetci mladí paladinovia sa aj oni predbiehali v tom, kto má väčšie svaly. Kedže Rutek a Gimli boli draeneici, dokázali sa medzi sebou aspoň zhodnúť, že ich majú väčšie ako Jeepers z rodu ľudí. Ten sa ohradil, že to je síce možné, ale on aspoň nemá dilemu, kam v úzkej chodbe dungeonu skryť chvosť aby mohol prejsť.
Ja som zatiaľ na zemi našiel staré zaprášené žezlo a hádal sa, že by som Killboba týmto žezielkom zbil do kocky aj s tou jeho malou sekerkou z darnassuského obchodíku. Na to sa Killbob zasmial, že či by som ho chcel zabiť tým žezielkom alebo nudnými rečami. Cedrix nám vošiel do škriepky s tým, že by nas oboch upražil bleskom skôr, než by sme stihli povedať "Hyjal". A tak cesta plynula v odlahčenom duchu.
Jedine Ery ostával vzadu a chmúrne hľadel do zeme. Zdalo sa mi, že nikto z guildy nevie, čo ho trápi a on veľmi nevyzeral, že by nám to chcel objasniť.
Prechádzali sme okolo Hája Prastarých a obdivovali jeho ruiny, keď nás zrazu obklúčilo 12 furbolgov...