Stormwind
Všetci na smrť vyčerpaní, ale s úľavou, sme sedeli pred bránami Stormwindu.
Prekvapené stráže na nás najprv namierili meče a s istou dávkou nevraživosti sa k nám približovali. Chceli zistiť, čo za votrelcov sa to zjavilo pred ich mestom. No už na prvý pohľad sme nevyzerali nebezpečne. Všetci unavení, oblečenie rozthrané, zbroj kde-tu prielačená. Keď videli v akom sme stave, hneď zložili zbrane a prišli nám pomôcť so zranenými. Poďakovali sme a povedali, že ich pomoc nie je nutná. Jeden z nich kývol hlavou na súhlas a aspoň nám teda vysvetlil cestu ku katedrále, kde by sa nám mohli pozrieť na naše rany. Ako so zanietením vysvetľoval, všimol som si, že v tej mohutnej zbroji Stormwindu je len vcelku mladý chlapec. Oči plné radosti a hrdosti, že môže slúžiť na takom čestnom poste, akým je stráž hlavného mesta. Je vlastne prvým, koho uvidíte, keď sem vchádzate.
Vošli sme...
Stormwind
Vznešené hlavné mesto ľudí. Zaroveň však ich posledná bašta. Dnes už stojí málo z monumentálnych stavieb Azerothu, ale toto je istotne jedna z nich.
Vstúpením do kolosálnej brány sa človeku pred očami zjavia mohutné sochy hrdinov z čias Druhej Vojny. Sochy tých, ktorí hrdinne vstúpili do Dark Portálu, aby zastavili vojnu v ríšach samotného Draenoru. Dodnes ostali v ňom, nevedno či živí alebo pohltení temnotou. Socha mága s palicou namierenou k nebu patrí Medivhovi, dlhoročnému strážcovi Stormwindu.
Prešli sme okolo veliteľa stráží a vošli do nákupneho centra mesta. Všade panoval ruch, pre nikoho sme neboli niečim zvláštny. Plno iných hrdinov v zbroji pobehovalo navôkol, niektorí tiež zranení. Iní sa hádali v aukcii, a niektorí veľmi mladí a nerozvážni, od nás začali žobrať peniaze. Radšej sme sa teda vytratili niekam do súkromia. Pri banke sme narazili na hostinec, v ktorom sme sa aj zložili.
Väčšina z našej party zo seba zhodila zbroj a išla sa opláchnuť. Ja som šiel poprezerať mesto. Bolo vskutku veľké, a malo snáď naozaj všetko, čo by si dobrodruh mohol priať. Miesto k odpočinku, jedlo, pitie, ale i opravára zbraní, či jeho predajcu. V katedrále som poprosil nejakú sestru, či by nám nepomohla s liečením. Hlavne tej rutekovej rany na ruke, ktorá vyzerala naozaj zle. Sestra s ochotou prikývla a toho večera nám aj ozaj pomohla.
V noci som nemohol spať. Všetko, čo sa dnes ráno stalo, sa mi hnalo hlavou ako dračí dych a nenechalo ma spočínúť v ríši snov. A možno sa len znova ozval moj základný pud nočného elfa.
Noc... Moja múza. Odpočinok pre moju dušu. Pozeral som von oknom a slnečný svit ma ukľudnoval. Prázdne nočné ulice Stormwindu tiež vyvolávali pokoj, hlavne v kontraste s dennou vravou.
Zrazu som začul nejaké hlasy. Akýsi rogue sa potajme stretol s podivne vyzerajúcim obchodníkom. Ako tajné miesto svojej schôdzky si (očividne nevhodne) vybrali tmavú uličku oproti hostincu. Mňa, skrytého v tieni noci, si v okne nevšimli.
Snažili sa hovoriť potichu, takže aj s mojím elfím sluchom som nevedel rozoznať, o čom rozprávajú. No zrazu sa hlas obchodníka podráždene zvýšil a síce šeptom, ale predsa len hlasnejšie začal nadávať:
"Za túto donášku chcem naozaj viac! Cesta z Booty Bay je dlhá až, až. A dnes tam boli podivné individuá. Skoro ma jeden zabil len tým, že ma sotil ako bežal okolo. Ani si nevšimol, že do niekoho narazil", bedákal obchodník.
"To mňa nezaujíma. Dohodli sme sa na cene, tu ju máš. Je mi jedno, čo sa ti stalo cestou. A ak ešte chvíľu budeš namietať, môže sa ti niečo podobné stať aj teraz", dodal s prižmúrenými očami rogue zahalený šatkou.
Malý obchodník zobral roguom ponúkaný mešec a s (myslím, že gnómskymi) nadávkami v ústach utekal preč.
Nevedel som, kto v Booty Bay dnes bol, ale nemal som z toho zrovna dobrý pocit...
Deň druhý
Gryphon master sídli neďaleko hostinca, na okraji druhých (čiže vnútorných) hradieb Stormwindu. Dal som sa s ním do reči a, čo to, mi o svojich priateľoch (ako ich sám nazval) povedal. Vždy sú pri ňom pripravení aspoň dvaja, traja statní griffini. Ak nejakého uvidíte s roztiahnutými krídlami, určite vo vás vyvolá úžas, aká dokáže byť príroda majestátna. Taký griffon môže rozpätie krídel cez štyri metre a dokáže udržať aj plne vybaveného draenei paladina v ťažkej zbroji. Ich výdrž je známa na celom kontinente.
Perá na gryffovi sa nádherne leskli. Je vidno, že je o nich viac ako dobre postarané.
Práve jeden prilietal a doniesol na svojom chrbte statného dwarfa. Ešte ani nedoletel a už bolo počuť jeho chrapľavé frfľanie:
"Hrozné tieto časy! Človek sa snaží bojovať na férovku s tým obtlslým prerasteným Ogrom a zrazu mu ho niekto zozadu srabácky zastrelí lukom. Navyše ho predomnou začali žrať. Nechutné! Málokedy sa tu zjavia orkovia a taureni, nič proti nim, keď sú u seba. Ale keď sú v Duskwoode, nech sa aspoň nepletú pod nohy... a myslím, že tam bol aj nejaký nemrtvý. Hovorím, nechutné... grrr..."
Hmm... Horda v Duskwoode. To by mohli byť tie včerajšie individuá z Booty Bay. Že by sa na niečo chystali? Škoda, že Rutek je ešte neschopný boja. Killbobovi sa tiež pomliaždená noha ešte hojí. Inak by sme vyrazili aspoň na obhliadku.
So zamyslením som zašiel za našími v guilde a upozornil na tieto, prinajmenšom znekľudnujúce, pohyby. Paja si išla ihneď kúpiť nový štít, o ktorý prišla v poslednom boji. Kirsten nápodobne nakúpila dýky. Vzhľadom na zranenia tu musíme ostať.
Deň tretí
Krik. Rinčanie zbraní. Strhol som sa z postele, Kirsten už stála pri okne, ruka na dýke. Ostatní už boli tiež hore. Všetci prekvapené výrazy na tvárach.
"Poďme to obhliadnúť!", dodala Kirsten. Paja prikývla a schmatla štíť i kladivo.
Zvuky prichádzali z pred druhých hradieb. Po zhliadnutí situácie som si uvedomil, že moje obavy sa naplnili...
Jeden tauren, práve zhadzoval mestského strážcu do vody pod sochami (za vstupnou bránou). Bol to ten chlapec z predvčera. Adrenalín mi stúpol do hlavy, mal som chuť vyraziť vpred, lenže ich počet ma veľmi rýchlo schladil. V bráne ich stálo minimálne tucet. Tauren niečo zakričal a hlboko sa zasmial. Hovoril orksky, takže som mu nerozumel, no jeho meno som zachytil. Kukys.
Zrazu som zacítil zachvenie silnej agresie v mojej blízkosti. Prúdke zmeny nálad sú niečo ako narušenie rovnováhy a na to sú druidi značne senzitívni. Obzrel som sa a zistil, že Paja (asi aj po tom, ako videla, čo sa stalo chlapcovi) sa dostáva do akéhosi stavu berserku.
Rozbehla sa po Kukysovi...
Ten stál asi desať metrov pred všetkými horďákmi, takže sa schyľovalo ku, dalo by sa povedať, férovemu súboju. Problém bol, že horďák vyzeral oveľa ošlahanejšie. Bolo z neho cítiť viac skúsenosti a prepojenosti so živlami.
Paja spravila pár rýchlych pohybov, ktoré Kukys vykryl svojím mohutným kladivom a zasmial sa. Potom šmahol kladivom a Paju skoro úder pribil do zeme. Ak by ho nestlmila štítom, dopadla by minimálne s niekolkými zlomeninami. Prevalila sa kúsok späť a začala kúzliť. No Kukys nezaváhal. Pristúpil k nej bližšie a skôr, než ona dokúzlila v sebe nahromadil energiu, ktorú so všetkou svojou mohutnosťou nohou vrazil do zeme. Paja omráčená zavrávorala, no udržala štít pre sebou. Vtedy do nej vrazilo obrovské kukysovo kladivo takou silou, že odletela až niekoľko metrov, priamo k naším nohám. S vyrazeným dychom chvilku sipela a kašľala.
Na to sa Rei nemohla pozerať a začala v hlave kúzliť najsilnejšie ničivé kúzlo, ktoré vedela. Pyroblast.
Lenže ku Kukysovi spomedzi hordy podišiel mág Faeglendir a s prižmúrenými očami spravil trhol oboma rukami smerom k Rei.
Rei zrazu zmizla myšlienka na kúzlo, čo ju viac ako prekvapilo. Začala sa teda sústrediť na iné kúzlo, lenže to jej spôsobilo strašnú bolesť hlavy. Skúsila teda úplne iné kúzlo, lenže výsledok bol rovnaký. Len pomyslenie, na mágiu jej mozgu tvorilo strašne utrpenie. Faeglendir sa len usmial a ustúpil znova za Kukysa.
Keď sa Kukys začal znova smiať, bol som už v rozbehu k nemu. Kukys ani nepohol brvou. Z poza neho však vystúpil warlock Angar a mávol čarovne rukou na mňa.
Ledva som dokázal zdvihnúť oči späť k tým monštram. To, čo pred chviľou bolo Angarom, znova mávlo, teraz už šupinatou veľkou labou. Z vody na mňa začali vylietať lebky a vnárali sa do mojej hlavy. Každá so sebou priniesla nekonečnú agóniu duše, uväznenej naveky v temnotách. Zrazu sa Kirsten objavila za mnou, chytila ma a rýchlo bežala späť za hradby.
"Tu nemáme šancu.", dodala.
Cedrix pomohol Paji ako tak na nohy a rýchlo sme bežali po Killboba a Ruteka do hostinca. Tam Kirsten zhodnotila situáciu:
"Musíme ísť do Hlavnej obrannej veže Stormwindu, kde sidli kráľ. Za prvé, je naša povinnosť chrániť ho. Za druhé, tam máme najväčšie šance."
Ako sme prechádzali cez ulicu do starej časti mesta, horďáci si už dláždili cestu poslednými stražami pri vstupe.
V hlavnej veži sme sa pridali ku kráľovským ochrancom. Tí už samozrejme o všetkom vedeli. Pripravili provizorné barikády a v plnej zbroji tam stál aj Bolvar. Bolvar Fordragon je ochrancom kráľa a určite najlepším a najoddanejším bojovníkom Stormwindu. Priestka Lady Katrana Prestor, stála opodiaľ s prísnym pohľadom. Kráľom je v súčasnosti malý chlapec Anduin Wrynn. Jeho otec sa záhadne stratil na svojej poslednej diplomatickej ceste. Bolvar dohliada na kráľa, kým chlapec nedospeje, alebo kým sa nevráti jeho otec.
Kým sme sa pripravovali, pribehol jeden zo stražcov, ktorý mal službu v centre mesta. Hlásil, že najväčšia skupina hordy sa blíži ku kráľovskej veži. Niektorí ich posluhovači ostali v centre a plienia ulice, alebo zabíjajú nevinných. Nikto z hordy však neostal pri bráne, takže väčšiu časť obyvateľstva sa už podarilo evakuovať do Goldshire.
"Aspoň to", pomyslel som si v duchu. Aj keby sa teraz stalo už čokoľvek, ďalší nevinní obyčajní ľudia už by nemali prísť o život.
Neubehlo ani pár minút a horda bola pri hlavnej veži. Je vidno, že mesto nenapadli kvôli bohatstvu, či obžive. Mierili priamo ku kráľovi.
Prvé barikády padli až priliš rýchlo, vojaci buď padli po prvých ranách, alebo sa v strachu rozutekali na všetky strany. Stojíme v hlavnej sále kráľovskej veže pripravený bojovať, ale pohľad na približujúcu sa masu svalov, brnenia a bojových pokrikov ma začína znepokojovať. Bude to tuhý boj. Možno posledný.
Horda sa k nám priblížila na dostrel. Bolo ich asi pätnásť. Okrem tých, ktorý ešte bojovali proti posledným strážcom pri vstupe. Tí, čo boli na dostrel začali naraz všetci kúzliť. Bolvar sa proti nim rozbehol a vyšľahla z neho energia, ktorá všetkým zrušila kúzla a ešte ich omráčila. Vtedy sme nabehli my Vikingovia. Každý sme vedeli, čo robiť. Lenže jeden nemrtvý väčšinu z nás vyradil jediným výkrikom na chviľu z boja. Tým, na ktorých kúzlo zapôsobilo, začalo v hlave hučať tisíce psychotických hlasov. Myslel som, že mi vybuchne hlava. Keď som sa z toho dostal, z bojiska už bol chaos. Killbob ležal omráčený opodiaľ. Rutek sedel v rohu v bezvedomí. Paja už len z poslednej sily čarovala totemy. Kirsten sa z tieňa vynorila za Kukysom a jej dýka už neomylne mierila do srdca. No zrazu jej do ruky vystrelila strašná bolesť a jej dýka spadla so slabým cinknutím na zem. Z grummovej zbrane vyletel prázdny náboj. Kým sa Kirsten stihla otočiť, grummov veľký medveď po nej skočil. Gimli na ňu hodil ochranné krídla a kuzlil heal, aby jej vyliečil ranu. No niekto sa poza ním mihol a Gimli oťapený padol na zem. Contact sa len zasmial a zamieril k Bolvarovi. Vtedy v podstate všetci Vikingovia boli už neschopný boja, alebo sa len niekde na kraji sály bili so slabšími horďákmi.
Kukys, Angar, Morgoth, Faeglendir, Grumm, Contact však zamerali svoj útok na Bolvara, posledného, ktorý im stál v ceste pred zabitím kráľa. V Bolvarových očiach som nevidel ani náznak strachu. Dokonca ich chladnokrvne zatvoril. Keď ich otvoril, zbraňe všetkých šiestich horďákov už boli v smrteľnom rozmachu. No v tej chvíli sa okolo neho sa zjavili štyri štíty. Jeden z každej strany. Všetky rany ako by sa ho ani nedotkli. Horďáci sa na seba len nechápavo pozreli a so zúrivosťou sekali ďalej.
Magické štíty pomaly začali pod náporom slabnúť. Bolvar odrážal jeden útok za druhým, ale už strácal silu. Vtedy ho Contact bodol do stehna. Bolvar padol na zem. Priestka Lady Katrana Prestor na neho vyčarovala ochrannú auru priestov. Grumm a Faeglendir si všimli, kto auru zoslal. Hunter po nej pustil medveďa a vystrelil. Fae zakúzlil Counterspell ako na Rei a už pripravoval ďalšie kúzlo. Tým pádom sa priestka musela starať o seba a Bolvarovi už nemal kto pomôcť.
Oválna aura na Bolvarovi slábla a on na zemi odrážal z posledných síl rany pomocou svojho štítu. Koniec najoddanejšieho bojovníka Stormwindu visel na vlásku... A jeho kráľa čakal podobný osud...
Rev. Z vonku všetci začuli rev, či škrekot, tak špecifický a zimomriavky nahaňajúci, aký dokáže len jedna rasa na tomto svete. Absolútne všetci, či už horďáci, alebo tí, čo ostali z aliancie pri vedomí, sa zľakli. Jediný, kto sa nezľakol bol Bolvar. V jeho očiach som videl dokonca radosť, a práveže preto, že som vedel, z čieho hrdla ten rev vychádza, čudoval som sa jeho radosti. Horďáci ihneď bežali von zistiť, čo za hrôzu to môže byť.
Keď vybehli von, strpli strachom. Ponad nimi preletel gigantický červený drak a niektorých pod ďalším návalom revu prestali poslúchať nohy. Počas preletu zo seba vychŕlil tak spaľúci tok ohňa, že voda pri veži sa celá vyparila. Teplota bola tak vysoká, že kamene dlažby začali horďákov pod nohami páliť. Skoro upečení, v prekvapení a strachu, začali utekať preč.
Drak ešte pár krát obletel mesto a potom vyhnal posledné zbytky hordy aj z Elwynnského lesa.
Neskôr zosadol pred bránami Stormwindu a z jeho chrbta zosadol štíhly človek s dlhou palicou. Niečo drakovi povedal. Tomu sa trochu pobavene zdvihli kútiky úst. Potom drak roztiahol krídla a odletel na východ, asi tam, odkiaľ priletel. Človek si dal na hlavu kapucňu a pomaly odkráčal cez celé opustené a zničené mesto až ku kráľovskej veži. Tam sme sa pomaly všetci práve zviechali.
"Tomu hovorím na poslednú chviľu", povedal s úsmevom tajomný muž. "Ešteže mám istých vplyvnych známych", a ukázal prstom na nebo. Vtedy nám došlo, že ten drak prišiel vďaka nemu.
Bolvar k neznámemu dokryvkal a s úsmevom mu silno potriasol rukou. Očividne ho už poznal: "Som ti vďačný. Prišiel si práve včas. Útok na Stormwind tu už dlho nebol a ja som sa o príchode tohto dozvedel až príliš neskoro. Naši zvedovia zlyhali, alebo zomreli. V poslednom čase bolo stále menej ľudí, ktorí by boli ochotní stražiť naše mesto, mesto na ktoré sa neútočilo už roky. Ihneď idem rozoslať odkaz po celom kraľovstve, nech sa hlásia všetci skúsení vojaci na post strážcov hlavného mesta. Takisto dohliadnem na vyrobenie lepšej zbroje. Ešte raz ďakujem.", dodal a napriek zraneniu odkráčal preč.
Paja pristúpila k neznámemu a so záujmom si ho prehliadla. Smiem vedieť meno, človeka, ktorý zachránil nie len kráľa, ale i celé naše mesto, hrdosť a v neposlednom rade celú našu guildu?
Neznámy sa znova zasmial. Ale samozrejme :) Volám sa Ridistrin, som dlhoročný priest v službách nášho kráľovstva, podotkol.
Potom tí, čo mohli, začali liečiť zranených a dávať Stormwind naspäť do pôvodného stavu. Po pár dňoch už bol skoro ako predtým, ale jazva na dušiach jeho obyvateľov, v podobe vnútorného strachu, ostane už asi navždy.
Do týždňa sa zdvojnasobil počet stráži a každý uchádzač musel byť aspoň štyri roky v službe. Brnenie stráži takisto doznalo značných vylepšení.
Nemení to však nič na tom, že Horda sa stala aktuálnym a veľmi nebezpečným problémom. Budeme musieť rozšíriť naše rady a nájsť aj iné spriaznené guildy...