Premena (3. časť)
Tábor
Veľké taurenské kopyto sa s mohutným dupnutím zarilo do trávy, ktorá rástla po celej náhornej planine. Kukys sa zastavil na jej okraji a zahľadel sa do diaľav. Ten pohľad sa mu vždy páčil. Nekonečné pláne a hory až kam oko dovidí, sloboda a pocit niečoho nadpozemského nad nami. Všetky spory a boje odtiaľto zvrchu vyzerali ako prach, ktorý sa víri tam dole, no sem nikdy nedočiahne. Aj to bol dôvod, prečo sa tu on a jeho druhovia usadili. Otočil sa a pohľad na rozložený tábor ho napĺňal hrdosťou. Nešlo ani tak o tábor samotný - bolo to vlastne len zopár stanov. Išlo o ľudí. Títo muži i ženy si navzájom verili. Oficiálne bol vodcom, no reálne sa rozhodovalo viac menej demokraticky.
Teraz, ale nemal čas na podobné úvahy. Jediné čo mu prebiehalo hlavou bola záchrana svojho dieťaťa.
Xanielika, holy paladina, ktorého zajali a ktorý bol stále v bezvedomí, položili na lôžko v hlavnom stane. Na vedľajšie lôžko si ľahla Kukysova tehotná žena. Kukys ju ubezpečil, že všetko bude v poriadku. Aj on sám sa však nasledujúcich udalostí obával. Pripravoval sa vykonať zvláštny šamanský rituál, lenže on je vyučený bojovník a vodca. Nie radca a liečiteľ. Šamanizmus teda ovláda najviac z pohľadu ohňa a bleskov. Veci okolo života a smrti idú z veľkej časti mimo jeho schopnosti a vedomosti. Isté základy má, ostatne ako každý šaman. Ale bude to stačiť na to, o čo sa práve chce pokúsiť?
Samozrejme ho napadlo na niečo tak zložité a dôležité zavolať svojho radcu a liečiteľa Bea, ktorý sa v týchto otázkach vyznal veľmi dobre. Lenže ten odmietol obrad vykonať. Dôvod bol jednoduchý a každý múdry šaman by urobil to isté. Zahrávať sa s osudmi ľudí, to prináleží len bohom, duchom a prírode. Nik iný by nemal zasahovať do týchto záležitostí. Šaman smie prosiť o použitie spritituálnych síl, môže žiadať prírodu o pomoc a vzívať bohov nech posilnia jeho voľu a odvahu. No rozhodovať o tom, kto prežije a kto zomrie, ak je to už osudom rozhodnuté, to si nemôže dovoliť nik.
Pre Kukysa a jeho dieťa to je však posledná možnosť. Navyše, čo môže stratiť. Dieťa má aj tak podľa predpovedí zomrieť. A kedže tento rituál odmietol Beo, jeho najschopnejší šaman a jeden z mála ktorému verí, nemalo zmysel hľadať ďalej. Bolo jasné, že daný rituál musí spraviť sám, alebo nikdy... neuvidí... tie najkrajšie... oči... na svete.
Oči svojho dieťaťa.
S pevným rozhodnutím vošiel do stanu, kde ležala jeho družka i Xanielik a doniesol šamanské ingrediencie rôznych farieb, ktoré k tomuto rituálu patrili. Keď zatiahol záves vnútrajšok potemnel...
Správa
O niekoľko kopcov ďalej stál na brale majestátny vlk a číhal smerom k táboru. Jeho prižmúrené oči sŕšili inteligenciou a jeho ňufák dlhoročnými skúsenosťami. Elf vedľa neho, zložil ďalekohľad z očí a prešiel rukou po jeho veľkej lesklej hrive.
„Myslím, že sme videli dosť, čo ty na to Fenris?“
Vlk sa chápavo pozrel na svojho pána, a zliezol z okraja skaly.
„Musíme si pohnúť. Neviem, čo s Xanielikom chcú spraviť, ale nemôžeme si dovoliť stratiť tak silného paladina. Tobôž v dobách, keď nenávisť medzi Hordou a Alianciou rastie“, povedal si elf, skôr pre seba, a rozmýšľal ako zavolať čo najviac spojencov na Xanielikovo oslobodenie.
Obdaleč si všimol sokola, ktorý oddychuje na skale po úspešnom love. Začal na neho niečo po elfsky hovoriť, čím si získal sokoliu pozornosť. Nešlo ani tak o slová ako tón a hlavne pohľad medzi elfom a zvieraťom. Len hunteri vedeli takto komunikovať s faunou. Sokol pokojne stál, až kým k nemu hunter prišiel a niečo pošuškal. Potom ihneď roprestrel svoje obrovské krídla a vzniesol sa nad bralo. Elf vedel, že jeho správa sa rýchlo dostane tam, kam má.
Fenris už poslušne stál pri osedlanom tigrovi, ktorý čakal pár metrov odtiaľ. Jeho pán na tigra nasadol a popohnal ho smerom k Feralasu. Za opaskom mu vysel modrý žiariaci meč s akýmsi vrytým nápisom na rukoväti. Pri lepšom pohľade bolo vidno, že to je meno jeho majiteľa: Zloba.
O hodinu už bol v malom aliančnom tábore na hranici Feralasu s Thousand Needless. Niektorých tam zavial obchod, iných dobrodužstvo, ďalší hliadkovali, a pár ich prišlo vďaka Zlobovej správe, ktorú sokol rozniesol. Asi 20 mužov a žien sa vydalo Xanielika zachrániť zo zajatia.
Počas cesty ku Kukysovmu táboru museli vymyslieť plán. Revenger, temný warlock sa tejto úlohy chytil. Warlockom väčšina ľudí aj iných rás veľmi neverila. Predsalen sú to osoby zahrávajúce sa so smrťou, Twisting Nether a temnotou a je len otázka osobnej skúsenosti, čo kto pokladá za horšie. Revenger si však dokázal spraviť veľa priateľov práve vďaka zachrane mnohých životov i za chladnú hlavu a svoje vedomosti v kritických situáciach.
Preto jeho vedenie nikto nespochybňoval a on sa mohol pustiť do vysvetlovania:
„Nevieme, koľko máme času a čo chce Kukys s Xanielikom urobiť. Ale bolo mi povedané, že do stanu, kde ho držia boli donesené isté čarovné pomôcky, ktoré nesvedčia nič dobré. Preto sa budeme musieť rozdeliť na dve skupiny. Obe vojdu do tábora naraz z tej istej strany, ale jedna bude odrážať prichádzajúce útoky a druhá, menšia, pôjde priamo k hlavnému stanu, kde je zajatec.“
Kedže nikto nemal žiadne otázky Revenger pokračoval:
„Stryzo, Tole, Killbob a Antipoup pôjdu k stanu. Ostatní budú zdržovať všetku ostrahu a nepriateľov, ktorí sa na nás vrhnú. Bohužiaľ okolo tábora je z každej strany voľné priestranstvo, takže nepozorovane sa tam dostať nemôžeme.“
To už boli niekoľko stoviek metrov od cieľa, pod tieňami stromov blízkeho lesa.
„Každý viete, čo máte robiť... tak do toho!“
Útok
Z lesa vyrazilo dvadsať plne vyzbrojených postáv a rútili sa k táboru. Zatiaľ okrem ich behu nebolo počuť nič. Hordskí strážnici, ktorý znudene stáli pri okraji tábora si ich všimli ako prví a ihneď volali na poplach. Hneď na to vzbĺkli v Revengerových plameňoch.
Vtedy začali alianční útočníci kričať aby povzbudili seba i ostatných. Prvý bežal statný trpaslík Kronox. Horďácky hunter, ktorý stal neďaleko brány nečakal ani okamih a vystrelil prvé šípy. Kronox dal pred seba štít a štyri sa mu do neho zapichli. Osekol ich zo štítu mečom a zreval ešte viac. To už boli všetci alianční bojovníci v tábore a bitka v plnom prúde. Spoza Kronoxa mrštne vyskočil elfský bojovník Killbob, skopol huntera na zem a prepichol mu obrovským dvojručným mečom pleco. Ten si tak skoro nezastrieľa.
Vtedy do Killbobovej ruky vletel malý kus ľadu rýchlosťou blesku. Zreval tak, že mágovi, ktorý ľad vyčaroval, sa strachom podlomili nohy.
To už ale na Killboba z inej strany letela ohnivá guľa, o veľkosti orcskej hlavy. V poslednej chvíli pred neho Kronox skočil a nastavil štít. Oheň spálil všetko naokolo. Kronox zakričal Killbobovi:
„Bež k stanu, my sa už o nich postaráme!“
Killbob prikývol a hľadal ostatných troch, ktorý patrili k jeho skupine. Stryzo (draenei paladin) pár metrov od nich prave prebodával nemrtvého rogua a mrkol Killbobovi, že ide. Tole a Antipoup tiež vyšli z bojovej meli, ktorá tu vznikla. Všetci teda vyrazili smerom k stanu.
Killbob samozrejme zas prvý a už na neho leteli prvé temné kúzla, ktoré ale zachytila toleho ochranná aura. Tá však veľmi rýchlo vyprchala a nezachytila šípy z kuše Mukada, ktorý sa zrazu objavil za stanom. Kým sa Anti postaral o hordského shadow priesta vleteli Killbobovi mukadove šípy do stehna, ramena, boku a lakťa. To už bolo veľa aj naňho. Klesol k zemi. Antipoup sa okamžite teleportol tesne za Mukada. Spoza jeho chrbta letmým dotykom zmrazil kušu a prekvapený Mukado ju kvôli omrzlinám pustil na zem, kde sa rozštiepila na malé čiastočky. Anti ho poťukal na plece a udivený hunter sa otočil. Draeneiská päsť mu ukázala zač je Killbobov lakeť.
„Pravda bolí :)“, zavtipkoval Anti zatiaľ, čo Tole pribehol ku Killbobovi.
Ten z úst vykašliaval krv a snažil sa niečo povedať:
„Kch...hhh... p.. povedz žene a deťom, že som ich mal rád. Kch kch...“
„To by si najprv musel nejaké mať :D“, zasmial sa Tole a dotykom na zranené miesta ošetril Killbobovi všetky rany. „A teraz pekne naspäť do boja :)“
Killbob sa usmial: „Hrozné toto, človek ani nemôže pokľudne umrieť v statočnom boji.“
Vtedy sa navôkol objavili hordskí warloci aj s healermi.
„Možno budeš mať šancu“, dodal výstižne Tole.
Anti zakričal Stryzovi, ktorý bol najbližšie k stanu:
„Toto bude na dlhšie, bež, my ich zdržíme.“
Stryzo vošiel do stanu...
V stane
Kukys stál medzi dvoma lôžkami a bol práve v poslednej fáze shamanského experimentu. Jednu ruku držal nad Xanielikom, druhú nad svojou družkou a vychádzala z neho biela žiara. Vôbec nevnímal okolie, tak ako aj objekty jeho kúziel. Preto strážil vnútro stanu ešte jeden blood eflský paladin. Práve ten, ktorý dva dni dozadu v Barrens celý útok na Xanielika a jeho štyroch druhov začal.
Kling!
Meče dvoch paladinov sa stretli a zaškrípali. Stryzo vyslovil sväté slová a požehnanie osvietilo celý stan. Krvavý elf sa zasmial a urobil to isté len pomocou iných slov.
Kukys sa pri kúzlení začal mračiť, cítil, že ho niečo ruší, ale pokračoval. Paladinom sa opäť stretli meče. Tentokrát sa medzi ne Stryzo naštvane pozrel. Vedel, že nemá veľa času kým Kukys dokončí svoje kúzlo a s Xanielikom bohviečo urobí. Spravil dva výpady aby elfského paladina odrazil a mal čas vyriecť slová, ktoré z nebies spustili žiaru, ktorá ako kladivo spravedlnosti spadla na jeho protivníka.
Ten sa mal omráčený zvýjať na zemi. No proti tomuto efektu ho ochránil amulet na krku. Znova sa nechutne vysmial Stryzovi do tváre, čím mu však dal malinky priestor na výpad. Elf zas stihol útok odraziť, no vyviedol ho z rovnováhy. Stryzo oboma rukami napriahol meč a keď krvavý elf vykrýval tento očividný útok, nečakane ho kopol do brucha. Hneď na to z otočky znova sekol, čo elf síce tesne vykryl, ale zotrvačnosťou spadol na zem. Stryzo sa napriahol na definitývny útok, no elf sa neskutočne rýchlo vymŕštil na nohy a bol zas pripravený k boji.
Kukys už očividne dokončoval kúzlo. Stryzo nevidel iné východisko. Vložil meč do púzdra a rozbehol sa smerom ku kukysovi. Blood eflský paladin po ňom v momente hodil svoju zbraň. Tá však narazila na ochrannú auru, ktorú na seba počas behu Stryzo zoslal.
V momente, keď Stryzo skočil aby čarujúceho odhodil, Kukys otvoril oči a svet vybuchol v mohutných farbách. Všetci sa ocitli na zemi a keď žiara odoznela videli ako z Xanielika vylietávajú rozmazané šmuhy rôznych farieb.
Boli to časti duše opúštajúce jeho telo. To sa nikdy nemalo stať.
Biela šmuha vletela do brucha kukysovej družky, ktorá okamžite otvorila oči a zhlboka sa nadýchla.
Bol to život.
Modrá žiara sa rozletela po stane a skončila v očiach blood elfa. Tie mu tiež zmodrali a zo všetkej tej energie, upadol do bezvedomia. Jeho meno bolo Arthes. Ešte to nevedel, ale získal neuveriteľné schopnosti liečiť.
Bola to svätosť.
Šedý prúd energie vletel do hlavy Kukysovi, ktorý zmätene mihal očami. Prebleskol mu hlavou celý jeho život, múdra, príbehy, dobrodružstvá...
Bola to pamäť.
Niekoľko farebných špirál, zelená, fialová, oranžová a ďalšie sa rozleteli mimo stan či do zeme a skončili nevedno kde.
Posledný vír, ktorý z Xanielika vyletel bol čierny. Ten vletel do Stryza, ktorý sa práve spamätával. Videl ako Kukys chytil svoju ženu do náručia a snažil sa utiecť. Postavil sa a chcel ho zastaviť ale vtedy vbehol do stanu mág Nerotheam, dotkol sa svojho vodcu i Arthesa a v okamihu sa on, Kukys, jeho družka i Arthes teleportovali pred stan. Tam Nerotheam vytvoril portál ktorým sa preniesli do Orgrimmaru. Keď to zbadali ostatní horďskí bojovníci, tí, čo mohli, tiež vskakali do portálu.
Stryzo vyšiel oťapený von zo stanu a videl celú tú skazu. Antipoup ležal na zemi od magického vyčerpania. Tole kvôli toľkým padlým musel namiesto liečenia sám bojovať o svoj život. Killbobovi chýbali na jednej ruke tri prsty. Kronox ležal bez pohnutia na zemi, tak ako ďalších aspoň desať spolubojovníkov. Bojaschopní horďáci už odišli no zranení a mŕtvy vyvolávali trpký pocit z víťazstva ak sa to tak vôbec dalo nazvať.
Stryzo kdesi vnútri cítil, čo za ducha do neho vlietlo a aké schopnosti mu dal. Pozrel sa do nebies a potichu niečo vyslovil. Z oblohy sa spustilo niekoľko sveteľných lúčov ale nesmerovali na neho. Smerovali na mŕtvych spolubojovníkov. Tí sa zrazu začínali hýbať. Keď to Tole uvidel, s úžasom otočil na Stryza, ktorý tento zázrak spôsobil. Ale na jeho mieste už videl len bielu trblietajúcu sa žiaru, ktorá sa rozplynula do vzduchu.
Epilog
Xanielika našli v stane mŕtveho. Bez spirituálnej povahy duše v ňom nemalo čo život udržať. V tom bol celý kukysov pokus zvrátený. Nadôvažok, ak vyhnaní duchovia jednej duše vletia do inej, zvrátené sú aj schopnosti, ktoré sa duchom prenesú.
Do Stryza vletel duch smrti, no zvrátený. Preto síce zomrel, ale jeho duch dokáže putovať medzi týmto svetom a tým po smrti.
Arthesovi sa vďaka modrému duchovi neuveriteľne zlepšili liečiteľské schopnosti. Lenže tak, ako v ňom zosilnelo dobro, zosilnelo i zlo. Vnútri sa pomiatol.
Do Kukysa vletel duch pamäti. Na chvíľu videl celý svoj i Xanielikov život. Lenže žiaden mozog nie je pripravený prijať toľko nových informácií naraz. Preto v jednom okamihu zabudol absolútne všetko a musel sa učiť od znova.
O niekoľko mesiacov kukysova žena porodila syna. Ten hneď po pôrode reval a Kukys nikdy neveril, že ho niekedy detský plač bude tak nesmierne tešiť v najhlbšej časti srdca. Ale keď sa mu pozrel do očí, časť radosti ho opustila. Dieťa síce nebolo mŕtve ako predpovedal starý orgrimmarský shaman, no nedalo sa ani povedať, že by bolo živé. Jeho oči svietili na žlto a zreničky nemalo. Do dieťaťa vletel duch života, ale zvrátený. Preto síce nezomrelo, ale narodilo sa ako nemŕtve.
Stále to však bolo kukysovo dieťa.
Nazval ho Kukysek...
Dovetok
Kedže Kukys stratil pamäť, musel niekto nastúpiť na miesto vodcu. Nakoniec bol vodca zvolený ľudom. Dokonca ani on sám nečakal, že sa ním stane. Ale keď k nemu táto povinnosť prišla, chopil sa jej najlepšie ako vedel.
To bolo doba, keď bývalú kukysovu skupinu začal viesť Beo...
