Fandral
postrach Aliancie
Po večeri nám v hostinci Paja začala hovoriť o silnejúcej horde. Prvý krát som sa dopočul o Milke, Kukysovi a Morgothovi. Druid, Shaman a Priest ohrozovali územia, ktoré už roky neboli poškvrnené hordskou nohou. Ľudia začínali mať strach. Paja nám prehovárala do duše aby sme začali trénovať ako najlepšie vieme:
"Vytrvalosť je najdôležitejšia" hovorila. "Tí traja sú len vrcholkom ľadovca. Navyše práve pod ich vedením sa môže vytvoriť najhrozivejšia armáda Hordy. A, musíme si priznať, Aliancia by sa v takom prípade nemala ako brániť."
S týmyto smutnými slovami Paja rozpustila stretnutie a popriala dobrú noc. Zajtra vyrážame na pobrežie Kalimdoru. Zakotvíme v prístave Auberdine.
Pajina reč na mňa zas silno doľahla. So zmiešanými pocitmi som išiel za archdruidom Fandralom Staghelmom, ktorého som chcel zazrieť už od detstva.
Tajná zbraň
Fandral moju návštevu prijal ihneď. Až som bol prekvapený, že človek jeho postavenia s tým nemal problém. S úctou som sa díval na vyše 9000-ročného mudrca, ktorý sa snaží viesť dnešných nočných elfov. Úprimne som mu povedal, že som nečakal, že ma príjme. Vysvetlil mi, že si ctí každého, kto sa snaží niečo zmeniť a vie, že jeden dokáže pomôcť mnohým.
Podobne ako on sám, napadlo mi. Lenže pochybnosť vnútri ma stále hrýzla:
"Má cenu chcieť niečo zmeniť? Ako sa môžeme ubrániť tak silným protivníkom. Majú jednoznačnú presilu" oponoval som.
"To nepopieram..." odpovedal s rozvahou "...ale ak si spomenieš na všetky veľké udalosti z histórie, zistíš, že dobro bolo vždy v nevýhode. Nikdy nemohlo zakladať na špinavých taktikách a hrubej sile, pretože by sa stalo tým, proti čomu bojuje. Chaosom, deštrukciou a utrpením. Ale aj napriek tomu má dobro jednu vlastnosť, kvôli ktorej vždy nakoniec vyhrá, aj keď často na úkor veľkých strát."
So zadržaným dychom som čakal, o akej zázračnej vlastnosti to vlastne hovorí...
"Predsa priateľstvo chlapče" zasmial sa. "Zlo drží pokope kvôli výhražkám a pod hrozbou trestu tých, čo neposlúchnu príkaz. A to je vždy o jeden dôvod viac na vzburu alebo chabú morálku. No dobro drží pokope duševné puto, hrdosť a obetavosť. A to sú, priateľu, vlastnosti, ktoré nik neporazí."
Vtedy, akoby sa vo mne niečo zlomilo. Všetko vyzeralo zrazu o trochu jednoduchšie. Už som bol na odchode, keď ma Fandral chytil za rameno a dodal:
"Cítim v tebe budúcnosť. Možno o svojích kvalitách ešte netušíš, ale dokážeš spájať ľudí. A to nám môže veľmi pomôcť. Tu máš..." vložil mi do ruky akýsi náramok. "...týmto náramkom sa budeš kedykoľvek môcť premiestniť do jediného lona kľudu celého Azertohu. Do večne zelenej viesky druidov menom Moonglade. Taureni a elfovia tam žijú v mieri, nepoškvrnený svármi naokolo. Tam nájdeš učiteľa, ktorí ti ukáže ako sa stať lepším ochrancom rovnováhy. A teraz už choď, mám toho ešte veľa na práci."
"Ďakujem" povedal som. A nebolo to len poďakovanie za náramok a rozhovor. Ale i za vrátenie kúska nádeje.
"Priateľstvo..." povedal som si nahlas, keď som vychádzal z fandralovho príbytku umiestnenom vo veľkom strome. Jediných dvoch ľudí, ktorých som mohol nazvať priateľmi boli Killbob a Cedrix. Nikoho iného som ešte poriadne nepoznal. Začiatky budú ťažké...